Verejná informovanosť k modernizácií verejného osvetlenia

 VŠEOBECNÝ PROSPECH MODERNIZÁCIE VEREJNÉHO OSVETLENIA (VO) 

Všeobecné informácie pre možnosti zhodnotenia súčasného stavu sústavy VO   

Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov stanovuje v § 4 (Samospráva obce) ods. 3 písm. f) povinnosť obcí náležite sa starať o verejné osvetlenie. Citujeme znenie uvedeného odseku: „Obec pri výkone samosprávnych funkcií najmä zabezpečuje verejnoprospešné služby (odvoz komunálneho odpadu a čistenie obce, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd a pod.) a verejnú dopravu.“ 

Povinnosti vlastníka a prevádzkovateľa verejného osvetlenia: 

Optimalizácia prevádzky a údržby verejného osvetlenia by mala patriť k nosným programom rozvoja verejnoprospešných služieb. Súbor technického zariadenia potrebného pre výstavbu, prevádzku, údržbu a kontrolu verejného osvetlenia zahrňuje: 

• vlastnú osvetľovaciu sústavu (svietidlá, svetelné zdroje, stožiare),
• napájaciu sústavu (elektrický rozvod verejného osvetlenia od pripojenia na verejnú rozvodnú sieť v napájacom mieste),
• ovládací systém, slúžiaci k zapínaniu a vypínaniu verejného osvetlenia, k jeho stmievaniu, riadeniu a ku kontrolnej činnosti.

Vzťah obcí k verejnému osvetleniu vyplýva zo zákonov, z vlastníckeho vzťahu ďalej vyplýva potreba spravovať majetok verejného osvetlenia, najmä pokiaľ ide o vedenie technicko-hospodárskej evidencie, zaisťovanie prevádzky a údržby, modernizácie, rekonštrukcie, novej výstavby osvetľovacích sústav s cieľom minimalizácie nákladov pri dodržovaní platných zákonov, predpisov a noriem.

Pri optimalizačných zámeroch je nevyhnutné najprv analyzovať súčasný stav celého súboru zariadení verejného osvetlenia. Posudzuje sa pritom stav kvality osvetľovacej sústavy z hľadiska súladu s požiadavkami noriem. Dôležitým faktorom, ktorý priamo súvisí s nákladmi na prevádzku a údržbu verejného osvetlenia je stupeň modernizácie osvetľovacích sústav. Tým sa rozumie podiel moderných účinných svetelných zdrojov a svietidiel v osvetľovacej sústave. V našich osvetľovacích sústavách verejného osvetlenia nie sú raritou 30

rokov staré svietidlá osadené neúčinnými svetelnými zdrojmi, s rozbitými krytmi, so skorodovanou reflektorovou sústavou, ktorých súčasná svetelná účinnosť je iba zlomkom pôvodnej účinnosti. Prevádzkovanie takejto osvetľovacej sústavy je vysoko nehospodárne a podstatne zvyšuje náklady na prevádzku a údržbu. 

Obec či mesto, ktorej prevádzkovanie verejného osvetlenia vyplýva zo zákonov, sa musí starať o to, v akom stave sa nachádza sústava verejného osvetlenia, aká je jeho funkčnosť, ale aj o to, akým spôsobom sú vynakladané prostriedky na prevádzku VO. Pritom sa musí zaoberať najmä nasledovnými problémami:

• či zodpovedajú parametre VO v meste (obci) normatívnym požiadavkám,
• či zodpovedajú parametre VO v meste (obci) projektovaným hodnotám,
• či je údržba osvetľovacej sústavy VO vykonávaná dôsledne a správne,
• či sú náklady na prevádzku VO oprávnené,
• či je možné znížiť náklady na prevádzku VO,
• či je možné zlepšiť parametre prevádzky VO,
• či sú opravy a rekonštrukcie VO plánované,
• či nie je potrebné pristúpiť k rekonštrukcii osvetľovacej sústavy VO. 

Prevádzkovateľ verejného osvetlenia (obec prostredníctvom vlastnej organizačnej zložky), či správca sústavy verejného osvetlenia – externá organizácia, ktorá má s obcou uzavretú zmluvu o správe verejného osvetlenia - má za prvoradú úlohu zabezpečiť bezpečnú prevádzku verejného osvetlenia. Pritom musí zabezpečiť: 

1. periodické revízie VO podľa platných STN, najmä podľa STN 36 2000-6-61,
2. odstránenie porúch zistených na VO v dopredu určených lehotách. Aj keď ide o všetky poruchy bezpečnostného charakteru musí prevádzkovateľ verejného osvetlenia odstrániť najmä poruchy týkajúce sa zábrany prístupu k živým častiam (napr. chýbajúce kryty na poistkovej časti stožiarov a pod.). Pritom dbá na ustanovenia platných STN a príslušných predpisov.
3. prevádzku verejného osvetlenia,
4. riadnu údržbu verejného osvetlenia spočívajúcu najmä:

• v odstraňovaní porúch a závad na sústave verejného osvetlenia,
• vo výmene svetelných zdrojov (podľa možností kampaňovitej),
• v údržbe a čistení svietidiel, Svetelnotechnická štúdia verejného osvetlenia obce
• v náteroch stožiaroch a údržbe pätíc stožiarov,
• v nastavovaní senzorov a ovládačov pre spínanie verejného osvetlenia,
• v nastavovaní časových spínačov pre stmievače verejného osvetlenia,
• v preventívnej údržbe. 

Okrem uvedeného musí zabezpečiť prevádzku verejného osvetlenia tak, aby prevádzkové parametre osvetlenia vyhovovali platným normám a predpisom. 

Požiadavky na osvetlenie podľa platnej STN normy 

V roku 2005 bola vydaná nová norma STN EN 13201 1-4 Osvetlenie pozemných komunikácií, rozdelená na 4 časti: 

• TR 13201-1 Výber tried osvetlenia;
• EN 13201-2 Svetelnotechnické požiadavky;
• EN 13201-3 Svetelnotechnický výpočet;
• EN 13201-4 Metódy merania svetelnotechnických vlastností. 

Sú stanovené jednotlivé triedy osvetlenia. Výber príslušnej triedy osvetlenia zohľadňuje viacero faktorov: okamžitá jazdná rýchlosť hlavného používateľa, typy užívateľov, priestorové usporiadanie, vplyv dopravy (počet áut za deň, intenzita chodcov, cyklistov, obtiažnosť jazdného úkonu, parkujúce vozidlá, ...), riziko kriminality, vonkajšie vplyvy. 

Účelom osvetlenia miestnych komunikácií ako aj ostatných miest (lávky pre chodcov a cyklistov, podchody, schody, pešie zóny a pod.) je zabezpečiť dobrú viditeľnosť a zrakovú pohodu všetkým užívateľom, a tým prispieť k zvýšeniu bezpečnosti cestnej a pešej premávky.

Na motoristických komunikáciách sú pritom uprednostnené zrakové požiadavky vodiča, ktorý počas jazdy musí dobre vidieť nielen celý jazdný pás, ale aj krajnicu a časť pridruženého priestoru. Na nemotoristických komunikáciách osvetlenie - ako aj osvetľovacia sústava ako celok, okrem zabezpečenia dobrej viditeľnosti, musí rešpektovať aj celkové urbanistické riešenie daného priestoru. 

Všeobecné požiadavky kladené na osvetlenie môžeme rozdeliť na: 

• sociálne: uplatňujú sa na všetkých verejne prístupných miestach. Verejné osvetlenie musí zaistiť bezpečný odchod a návrat obyvateľov zo zamestnania, detí zo škôl a pod. V jesenných a zimných mesiacoch musí umožniť nerušenú prevádzku mestských aglomerácií, t.j. nákupy, prechádzku, kultúrny život a pod.

• hygienické: uplatňujú sa hlavne na komunikáciách slúžiacich automobilovej doprave. Osvetlenie komunikácií musí všetkým účastníkom cestnej premávky zabezpečiť včas a spoľahlivo spozorovať dopravnú prekážku na jazdnom pásme.

• psychologické: dobré osvetlenie miestnych komunikácií a ostatných mestských plôch zvyšuje zrakovú pohodu, spríjemňuje daný priestor, vytvára pocit bezpečia a celkovo pôsobí upokojujúco na ich užívateľov. V nemalej miere tiež prispieva k zníženiu nežiaducich javov ako pouličná kriminalita, vandalizmus, násilníctvo, krádeže a pod. 

Kvalitatívne ukazovatele umelého osvetlenia danej komunikácie musia byť splnené nezávisle od iného osvetlenia, ktoré sa môže nachádzať v blízkosti osvetľovanej komunikácie. Osvetlenie komunikácie nie je možné nahrádzať osvetlením od výkladných skríň, reklám a pod. Naopak tieto a ďalšie druhy osvetlenia sa musia prispôsobiť zákonitostiam platným pre spoľahlivé videnie všetkých užívateľov komunikácie. Hlavne treba zabrániť oslneniu vodičov a zhoršenie rozlíšiteľnosti dopravných značiek. 

V súčasnosti sa funkcia verejného osvetlenia z hľadiska dopravnej bezpečnosti a kriminality v mnohých prípadoch podceňuje. Treba si uvedomiť, že aj keď sú motorové vozidlá (aj bicykle) vybavené svetlometmi, nimi vytvárané osvetlenie nie je schopné plniť funkcie v požadovanej miere pri danej hustote premávky v obci - či už motorizovanej alebo pešej. Aj zlé osvetlenie od pevne inštalovaného verejného osvetlenia môže byť príčinou nehôd. Napr. aj pri vypínaní časti svietidiel, alebo ak majú svietidlá priveľké rozstupy, t.j. keď sa výrazne zhoršuje rovnomernosť osvetlenia, dochádza k únave zraku vodiča a zhoršuje sa rozlíšiteľnosť niektorých prekážok. Žiaľ, málokedy sa zlé alebo nedostatočné osvetlenie kladie za vinu kriminálnemu deliktu alebo dopravnej nehode. 

Požiadavky na oblasť verejného osvetlenia sú zakotvené v národných legislatívnych dokumentoch, najmä čo sa týka majetkových a finančných otázok a s tým spojených práv a povinností. Technické aspekty sú zakotvené v národných a medzinárodných normách a odporúčaniach. 

Posudzované prvky osvetľovacej sústavy 

Svetelné zdroje:

Základom osvetľovacej sústavy sú svetelné zdroje. Ich úlohou je premena elektrickej energie na svetlo. Svetelnými zdrojmi sú žiarovky, žiarivky, vo verejnom osvetlení však predovšetkým výbojky. 

Svietidlá:

Svietidlá sú základným prvkom sústavy verejného osvetlenia. Úlohou svietidiel je predovšetkým držať svetelný zdroj, zabezpečiť preň prívod prúdu. Výbojky pre svoju prevádzku potrebujú predradníky (tlmivky, zapaľovače), ktoré sú tiež umiestnené vo svietidlách. Nachádza sa tu aj ďalšie elektrické príslušenstvo – napríklad kompenzačné kondenzátory pre zlepšenie účinníka. K zvlášť dôležitým častiam svietidla patri optika, ktorá zabezpečuje vhodné priestorové rozloženie vyžarovaného svetelného toku. 

Stožiare:

Úlohou stožiarov je držať svietidlo v polohe potrebnej pre zabezpečenie vhodnej úrovne a rovnomernosti osvetlenia na miestnej komunikácii. Pre tento účel sa inštalujú špeciálne stožiare verejného osvetlenia (dnes predovšetkým pozinkované) alebo sa využívajú existujúce stožiare pre vonkajšie rozvody distribučnej elektrickej siete. Tie však svojím umiestnením nie sú prispôsobené pre vytvorenie vhodnej geometrie sústavy verejného osvetlenia a niekedy nemusia byť pre tento účel vhodné. Oceľové stožiare majú vnútri rúrky vodiče pre napájanie svietidiel, v spodnej časti sa obyčajne nachádza elektro výzbroj - svorkovnica a poistky). K stožiarovým prvkom zaraďujeme aj ramienka, výložníky a pod. 

Vedenia:

Rozvody verejného osvetlenia svojou napäťovou hladinou a topológiou patria k distribučným elektrickým rozvodom. Môžu byť tvorené vonkajšími (vzdušnými) vedeniami, káblami alebo ich kombináciou. Okrem silových vedení tieto rozvody môžu zahŕňať aj uzemňovacie a riadiace vedenia. 

Rozvádzače:

Členenie sústavy napájania na obvody zabezpečujú rozvádzače verejného osvetlenia. Z pohľadu dodávky elektrickej energie sú obyčajne aj odberným miestom. Najčastejšie obsahujú tieto prvky: merače spotreby (elektromery), sadzbové spínače, hlavný istič, ovládanie verejného osvetlenia (manuálne, fotobunkou, spínacími hodinami), poistky alebo ističe pre istenie vývodových polí (vetiev), stýkače pre výkonové spínanie vetiev, vnútorné osvetlenie skrinky. 

Systém ovládania a riadenia:

V súčasnosti je systém ovládania a riadenia obyčajne súčasťou prístrojového vybavenia rozvádzača verejného osvetlenia. Niektoré moderné druhy riadiacich systémov sú však prístrojovo zložitejšie a môžu vyžadovať samostatné skrinky alebo sú tvorené decentralizovane umiestnenými prístrojmi (vo svietidlách alebo stožiaroch). Samostatným zariadením sú napríklad regulátory osvetlenia zabezpečujúce stmievanie v čase nižšieho dopravného vyťaženia. K systému riadenia zaraďujeme aj technické vybavenie dispečingu pre monitorovanie, diaľkové riadenie a diaľkový odpočet stavu elektromerov. 

Svetelnotechnická štúdia VO

Komplexný pohľad na osvetľovaciu sústavu a  návrh riešení na zníženie energetickej náročnosti osvetľovacej sústavy, skvalitnenie osvetľovacej sústavy a zníženie poruchovosti získa obec vypracovaním svetelnotechnickej štúdie verejného osvetlenia. Ďalšími cieľmi tejto štúdie je návrh opatrení pre zníženie emisií plynov CO2, zvýšenie pasívnej bezpečnosti občanov a zvýšenie ochrany majetku. Opisuje sa pritom súčasný stav osvetľovacej sústavy a zároveň sa odhadujú potrebné investičné prostriedky na rekonštrukciu, t.j. na dosiahnutie vyššie spomenutých cieľov štúdie.

Zameranie štúdie

Svetelnotechnická štúdia posudzuje súčasný stav verejného osvetlenia obce. Charakterizuje aktuálny stav zariadení – svietidiel, výložníkov, stožiarov, výzbrojí, rozvádzačov a vedení a taktiež poukazuje na hlavné chyby a nedostatky existujúcej osvetľovacej sústavy.